K PLÁNOVANÉMU ODHALENIU SOCHY T. G. MASARYKA

„Slovensko bude naší koloniální zemí“.
Ottov obchodný slovník, časť 2., str. 1217

Vážený pán primátor, podľa uznesenia Miestneho zastupiteľstva Staré mesto z 8. decembra 2009 sa má v marci 2010 pred budovou SNM na Vajanského nábreží v Starom meste odhaliť socha 1. prezidenta ČSR T G. Masaryka. Dosť prekvapená čítam v anketách rôznych časopisov, že mnohí naši kultúrni i politickí pracovníci s tým súhlasia. Vyrastali v dobe, keď bol aj Masaryk vygumovaný z učebných osnov a po páde komunizmu ho teda automaticky priradili k veľkým osobnostiam našich národných dejín, o ktorých sa pol storočia nesmelo hovoriť. Keby si však našli čas na preštudovanie dejinného úseku, v ktorom nám vládol (1918-1935), dozvedeli by sa z jeho výrokov, že on slovenský národ nikdy neuznával.

Slovenská národná strana na svojej webovej stránke sprístupnila svoje internetové televízne vysielanie - SNS WEBTV. Uvádzame záznam februárového vydania ich pravidelnej relácie. Jej obsahom sú aj témy o ktorých diskutujeme aj na našich stránkach.

V časoch môjho starého otca Miľa Tkáča nebol ani internet, ani ememesky, ani esemesky, ani mobily a aj telefónov bolo oveľa menej ako dnes. V Čičave ešte v mojich školských časoch bol len jeden telefón. V školskej chodbe. A keď z času načas zazvonil - niekedy nezazvonil celé dni! - bol to akoby sviatok, niečo sa dialo. Učiteľ, lebo vtedy ešte aj na základnej (národnej) škole vyučovali aj chlapi, prerušil výklad alebo skúšanie, zašiel na chodbu a cez otvorené dvere sme počuli, o čom bola reč. A doma sme mohli rodičom a starým rodičom rozpovedať, že v susednej dedine horelo či zdochla koza. Bola to udalosť.

Opera Slovenského národného divadla (SND) uvedie v rámci svojej koncertnej ponuky nevšedné komorné podujatie s názvom VOCI DA CAMERA. Protagonistami koncertu budú poprední sólisti domácej opernej scény – sopranistka Eva Hornyáková a barytonista Pavol Remenár, sprevádzať ich bude gitaristka Miriam Rodriguez Brüllová. Program koncertu ponúkne okrem známych mien, akými sú Mozart, Schubert a Mendelssohn, aj menej hrávaných autorov Merikanta, Torrobu či Ginasteru. Jedinečný koncert sa uskutoční v nedeľu 14. februára 2010 o 10.30 hod. v historickej budove SND.

...alebo „Malý  Babylon“ namiesto slovenskej metropoly?

    Hoci sme združením slovenskej inteligencie, máme aj zahraničných členov či sympatizantov. Národnosť pre nás nie je podstatná. Podstatná je ochota a schopnosť pomôcť – slovenskému, dnes už opäť politickému národu ako občianskej spoločnosti v právach aj v povinnostiach si navzájom rovných občanov – pri prekonávaní prirodzených problémov v doteraz najrozsiahlejšej a najzásadnejšej premene – transformácii v našich novodobých dejinách. V transformácii z neslobodného objektu cudzích záujmov na slobodný,  zvrchovaný a  rovnoprávny subjekt medzinárodného práva a nezastupiteľného tvorcu vlastných dejín a kultúry. Pričom za „slovenský politický národ“ považujeme všetkých obyvateľov Slovenskej republiky ako rovnoprávnych občanov, čo v plnej miere  a v súlade s medzinárodným zákonodarstvom zaručuje aj Ústava SR.

Vo februári sa na javiská Opery Slovenského národného divadla (SND) vracajú dva obľúbené tituly – ruský hrdina P. I. Čajkovského Eugen Onegin a etiópska princezná talianskeho operného majstra Giuseppe Verdiho Aida.

Reálny a vzhľadom na spravodajstvo a komentáre "mienkotvorných" médií veľmi alternatívny pohľad na dianie v energetike, ekonomike, finančníctve a politike. Hosťom relácie "Téma dňa" na TA3 bol doc. Peter Staněk.

Newyorské vydavateľstvo The Doubleday Publishing Group vydalo v tomto roku knižku Georga Friedmana Nasledujúcich sto rokov s podtitulom Prognóza na 21. storočie a okamžite sa stala bestsellerom. Nečudo. Tretinu obsahu tvorí text, priam ponúkajúci materiál na katastrofický film, aké Amerika rada nakrúca, a treba povedať, že majú úspech na celom svete. Knižka sa v týchto dňoch dostáva aj na slovenský trh. 

Sociálny štát sa síce vymyká vyčerpávajúcej definícii. No už historicky v sebe zahŕňa tie prvky sociálnej politiky, ktorých cieľom je reagovať na sociálne riziká a eliminovať sociálne tvrdosti. Základom každého sociálneho štátu je redistribúcia, lebo – ako tvrdí G. Espig-Andersen – „nie je možné predstaviť si sociálny štát, ktorý by tým či oným spôsobom neprerozdeľoval príjmy a zdroje“.